neuveriteľná neprítomnosť
úsmev a puch z úst
ako objatie nasilu
tá trpká príchuť exilu
keď doma čaká Ťa pár pút
slzy a falošný súcit neba
ako žena čo Ťa nemiluje
tá stará bezzubá baba žuje
(ne)obyčajný kúsok chleba
do nekonečna vykrojený
čiapkami na šedinách
mizerne spredmetnený
ostali už len tieto tri
viera nádej a láska
tú jedinú do srdca mi vry
na očiach páska
v srdci však ešte
Tvoj oheň
praská
Komentáre
Ahoj Stymfal:)
je to už trochu
stymfal,
:-)