stymfal

C.S.I. Zázrivá

…alebo tábor v Kozinskej

20.-28. augusta 2009

            Kde bolo, tam bolo, bola raz „Zet- TV“. V krajine Zet- TV žili všetci šťastne a spokojne, až kým neznámi ukrutní páchatelia neuniesli krásnu televíznu vílu Twillu s dlhými blond vlasmi, ktorá sa starala o bezpečnosť, blahobyt a dobrú sledovanosť Zet-TV. Práve únos Twilly bol impulzom pre účastníkov nášho tábora, aby sa zasadili o prinavrátenie dobra do Zet-TV.

            Takto napínavo začínal 4. ročník zázrivského letného stanového tábora. Zišli sme sa všetci (tajne) pred zázrivským kostolom v piatok 20. augusta 2009 a presunuli sme sa (tajne) do nášho televízneho štúdia v Kozinskej, kde sme mali najlepšie podmienky pre záchranu Twilly. Po zásahu Triediaceho klobúka sa na lúke objavili 4 farebne rozlíšené televízne štáby, ktoré sa spoločnými silami pokúšali nasledujúcich 7 dní naplno využiť na záchranu Twilly. 25 odhodlaných duší spolu so svojimi vedúcimi zaspávalo prvú noc prekvapivo skoro a prekvapivo tvrdo. Doteraz je záhadou, prečo...

Ďalšie ráno sa nieslo v znamení relácií Zo zákulisia a Inkognito, každý tím si pre svoj štáb vymyslel meno, príbeh, vlajku…a nasledovalo veľké predstavovanie 4 televízií. Večer sa zasadlo do indiánskeho vigvamu a začalo sa strieľať v C.S.I. Zázrivá. Každý tím mal počet výstrelov odstupňovaný podľa počtu bodov, ktoré v ten deň získal. Komisár Jones sledoval únoscov a posielal nám po svojich tajných agentoch každý deň správy o tom, ako postupuje vyšetrovanie. Na základe týchto inídcií mohli tímy uvažovať o potenciálnych zloduchoch a mieriť svoje strely každým dňom presnejšie. Keď sa tri výstrely od roznych tímov v jeden večer trafili do  jednej osoby, znamenalo to pre ňu istú smrť. Podozrivých však bolo neúrekom…a trafiť sa náhodou do dvoch únoscov bolo vylúčené. Po streľbe nasledovala skvostná telenovela v podaní vedúcich s názvom Zazriela. Základ bol, aby sa v každom dieli vyskytol retardovaný záhradník alebo umelé dýchanie a úspech bol zaručený aj bez akéhokoľvek sledovateľného vyvíjajúceho sa deja. Doležitou postavou bola nepočujúca krásna mladá žena s dlhými blond vlasmi. Nakoniec vysvitlo, že nebola ani krásna, ani mladá, ani s dlhými, ani s vlasmi a ani žena. Ale kto tam nebol, tajomstvo Zazriely mu zostane navždy skryté…

Majstrovstvá sveta a Milionár preverili telesnú a duševnú zdatnosť osadenstva počas ďalšieho dňa. Medaily v podobe fidoriek a cukríkov viseli na konci dňa na krkoch všetkých zúčastnených. Večer v C.S.I. sme sa spoločne zbavili Fantomasa a hor sa do dňa Pánovho- nedele. Nedeľa je už tradične dňom návštevným a rodičia možu prísť a priniesť koláče :)    

Deň začal spoločne s Mr. Beanom ako deň bláznov a my všetci sme pobehovali po lúke ako trafení vždy, keď trúba trikrát zatrúbila. Súťaž o najbláznivejší účes dala zabrať hlavne dlhým vlasom, ale výsledky stáli za to. Po sv. omši nasledoval skvelý guláš pani Drengubiakovej, kotrá ho uvarila ozaj takmer z ničoho a potom sme sa pustili do všetkých tých rodičovských dobrot. Celovečerný film Johanka z Arku pre nás znamenal opekačku a pri ohníku sa zostávalo až do neskorej noci.

            Pondelok bol načisto indiánsky. Lúka sa zmenila na územie stepí a prérií a štyri indiánske kmene sa vybrali na svoje územia, aby si pripravili maso špeciálnym sposobom. Sitnov hrniec predstavuje maso pripravovane v zemi na horucich kamenoch. Popri tom sa z nás stali čistokrvní Indiáni s bojovým pomaľovaním a vrkočmi. Poobedie sa nieslo v znamení veľkej bojovej hry, kde sa vo veľkom kradli vlajky a striekalo striekačkami. Šlo o to zostať čo najdlhšie biely a s vlajkou. Atrakciou dňa sa stal koník, ktorý dorazil aj s mamičkou nášho Granka a všetci sme sa mohli na ňom vyšantiť. Nočná hra s názvom Vreskot ukázala, kto dokáže prekonať svoj strach a vykročiť do tmy. Nasledujúce ráno patrilo Smotánke- v bežnej reči karnevalu. Masky jako farebná krava, vŕba, hrobári či dalmatínec veru nemali chybu a o zábavu bolo postarané aj po obede, keď sa začala veľká výmena. Čo všetko sa dá v Zázrivej získať výmenou za zápalku by ste neuverili, kým by ste to nevideli. Tak napríklad kosačka, krava….a mnohé iné. Telenovela prekvapivo pokročila a aj v C.S.I. Zázrivá sa nám pomaly schyľovalo k odhaleniu, aby práve na Vianoce došlo k významnému zlomu; v stredu nám totiž na listinu podozrivých pribudol aj retardovaný záhradník známy z táborovej telenovely. Tento deň bol plný vyrábania rozličných vecí- od náušníc, náramkov a tričiek až po kofolákov a farebný piesok. Večer sme ozdobili stromček, pani kuchárka ukuchtila kapustnicu a filé, zapálili sa sviečky a prišiel Ježiško. Nechýbali darčeky, koledy, medovníčky a ani prskavky. Unavení sme si šli skoro ľahnúť, pretože nás čakal náročný deň. V štvrtok ráno sme už vedeli, že únoscami Twilly sú Fantomas a záhradník. Bezpečne sme ich výstrelmi zlikvidovali, avšak komisár Jones v tábore zanechal správu o tom, že Twilla je stále uvaznená na temnom mieste a je potrebné sa vybrať za ňou a vyslobodiť ju z reťazí a prinavrátiť jej čarovnú moc. Preto sa všetky skupinky vydali na dlhú cestu hľadania. Našťastie komisár Jones zanechával zakódované stopy a nakoniec sa podarilo vílu nájsť, vyslobodiť, vrátiť jej náhrdelník, ktorý cestou stratila a tiež oživiť čarovnú moc, ktorá v ňom driemala. Skupinky sa do tábora vrátili spoločne s vílou Twillou a pokladom, ktorého úkryt im Twilla prezradila. Večer nás čakal táborák a zábava až do rána bieleho. Pod hviezdnatým nebom pri teplom ohníku sa spalo dobre…

            Nastalo ráno, deň posledný. S nostalgiou sme sa rozhliadali naokolo; na kravy čo sa každý deň popásali povyše, na potok a chladničku zo starej vane, na hangáre, v ktorých stále tak trochu zvláštne voňalo, na tabuľky s nápisom Pocta čistoty a Táborové prasa, ktoré sa udeľovali každý deň za poriadok vo svojich veciach, na Eriku, ktorá do seba vstrebala všetko, čo sme my nemohli zjesť, na latrinky, bez ktorých by to nešlo (a aj tá dievčenská sa po Škurovom zásahu dala používať), na stožiar so slovenskou a zázrivskou vlajkou, ktoré sme úspešne ustrážili, atď…. Slávnostne sme odovzdali deťom diplomy, rozlúčili sme  sa a so slzami v očiach odchádzali z udupanej a zablatenej lúky, ktorá nám za tých 9 dní prirástla k srdcu.