stymfal

Zmysel obete

Posledné dni a ich udalosti ma priviedli k uvažovaniu nad zmyslom obete. Je sobota večer, upršaný januárový deň (kým všade inde v Európe sú snehové kalamity, tu vo Florencii na naše duše padá dážď) a ja sa snažím učiť. Mám rozčítaného Lewisa zaskočeného radosťou, vedľa postele na nočnom stolíku ležia aj ignaciánske exercície, občas nakuknem do učebnice taliančiny pre samoukov, začala som pracovať aj na rozbore pašií u Jána a v ušiach mi k tomu všetkému znie Joni Mitchell…

Posledné dni a ich udalosti ma priviedli k uvažovaniu nad zmyslom obete. V Teheráne umrela Agha Soltani, na Slovensku prorokujú o výsledkoch blížiacich sa parlamentných volieb, U. ma chce vylúčiť z jedinej pravej katolíckej cirkvi, M. si zo mňa asi strieľa, stretkári sa trochu utrhli, Pink hrá v horore (dobre, že sa rozhodla zasvatiť svoj život spevu) a u nás doma mama stále drie a ostatní sa prizerajú.

Posledné dni a ich udalosti ma priviedli k uvažovaniu nad zmyslom obete. Od pondelka začínam stáž na psychiatrii, musím chytiť termíny na neurovědy a urológiu, dať dokopy podklady na bioetiku, napísať prácu na Nový Zákon a snáď si nájsť aj nové ubytko. A vonku stále prší, moja bicicletta mokne a ulice Florencie sú prázdne.

Posledné dni a ich udalosti ma priviedli k uvažovaniu nad zmyslom obete… Preto Maximilián Kolbe vystúpil z radu? Preto sa Ježiš nechal zavesiť na kríž? Preto sa XY v Avatarovi nechala vyhodiť aj s helikoptérou do vzduchu? Preto je moja mama už 11 rokov na materskej a stará sa okrem 7 detí aj o starých rodičov? Preto Matka Tereza  nosila v náručí Kalkatu? Prečo vlastne?

Možno je to tým pocitom príslušnosti k niečomu vačšiemu, než je moj pozemský život. Alebo čistým humanizmom či altruizmom. Može to byť odvaha? Može to byť túžba niečo dokázať, niečo po sebe zanechať? Spolu s Gilgamešom hľadať rastlinu nesmrteľnosti, aby sme napokon prišli na to, že podstatné je odovzdať seba?

Netuším…

Posledné dni a ich udalosti ma priviedli k uvažovaniu nad zmyslom obete… Mám silné pokušenie toto všetko pokrčiť a vyhodiť do odpadu. Može človeku hrdinská smrť, zrieknutie sa svojho pohodlia, boj proti neprávostiam za cenu straty fyzickej slobody priniesť ozajstné šťastie? Potrebujem na to prísť. Odhodlanie človeka v tých rozhodujúcich chvíľach musí byť motivované niečím veľkým, niečím, čo dosahuje hodnotu ich života…

Čo to je? Čo dáva obeti zmysel? Čo može obetujúceho sa človeka urobiť šťastným?

Obeta – prejav lásky?

Myslím, že som len egoista. To sa mi zdá byť priliehavá odpoveď. A ako egoista som asi príliš orientovaná na svoje vlastné uspokojivé prežívanie všetkého. Nie z perspektívy vyššieho dobra, ale mojho vlastného osobného subjektívneho pocitu šťastia, ktorý však može byť rovnako klamlivý ako i pravdivý.