stymfal

Rome wasn´t built in a day

…aspoň za 5

I may justly say with the hook-nosed fellow of Rome, „I came, saw and overcame.“

                                                                                                 William Shakespeare

Zelený štvrtok, noc, treno regionale, z okna vidím svietiaci nápis Roma Termini. Vystúpim a hľadám Mariku, Katku, Veve, Miša a Janyho, ktorí už stihli absolvovať ranné posvatenie olejov v Bazilike sv. Petra. Tam sú. Ideme sa ubytovať do hostela blízko modrej linky metra a cestou neplánovane prepadneme jeden zo štyroch rímskych „chiese papale“, majestátny chrám Santa Maria Maggiore, ktorý je kvoli sviatkom ešte otvorený. Fotím, ale je príliš tma. Všetci sme polomŕtvi (každý z iných dovodov) a preto po jemnom rozplánovaní ďalšieho dňa obsadzujeme ložka a putujeme do krajiny - nekrajiny.

Veľký piatok začíname nákupom a rýchlym presunom na legendárnu Via Appia, kde nastupujeme do autobusu plného turistov a nechávame sa odviezť do katakomb sv.Kalixta. V nedeľu by sme mohli po Via Appia ísť aj pešo, pretože na nej býva zastavená doprava, Veľký piatok, bohužiaľ, podobné bonusy neponúka. Chvíľu čakáme, kým ohlásia guided tour in english, a už aj vstupujeme do tmavých úzkych chodieb, ktorými nás prevádza mladá žena hovoriaca angličtinou na základnej úrovni (to aby sme nezabudli, že sme v Taliansku). Výklad je stručne výstižný, a tak sa po pol hodine ocitáme znovu na povrchu zemskom plní viac či menej užitočných informácií o sv. Cecílii, podzemných maľbách, počte pochovaných kresťanov v komplexe rímskych katakomb, etiológii ich názvov a dilemou v mysli – kam teraz? Pešo pokračujeme po rozkvitnutých lúkach postranne od Via Appia až prichádzame ku kostolíku známemu vďaka Sienkiewiczovmu Quo vadis. Odtiaľ naberáme smer metro a Piazza della Republica s chrámom Panny Márie anjelskej (a mučeníkov) s krásnou (asi) bronzovou bránou, pred ktorou fotíme Marušku a anjelku Gabrielku. Poniektorí si dávame poctivý veľkopiatkový Milkshake, prezeráme kostol s akýmisi  hókus-pókusmi od Galilea a na chvíľku ešte využívame slniečko a voľné miesto při fontáne. Predposledná štacia dneška je Bazilika sv. Petra vo Vatikáne. Nechutne sa predbehneme a vmiesime do davu čakajúcich fanúšikov B16 stojacich v dlhočiznom rade na námestí a pomaly zahrievame miestečka po Benediktovej vzdialenej ľavici. Trochu fotíme, trochu cvičíme, trochu prekladáme, trochu pospávame…až je po obradoch. Potom sa náhlivo presúvame ku Koloseu, kde má čochvíľa začať krížová cesta. Dostávame poľské vlajky s menom predošlého pápeža a ako spomienku na výročie jeho smrti ich hrdo nesieme. Samotnú krížovku prestojíme v hustej tlačenici, za nami stoja akési miniatúrne rehoľné sestričky, ktoré nás při každom pohybe ohrozujú plameňom sviečky a vedľa nás sa prichomiatli Slováci žijúci v Ríme. Chvíľu po skončení eventu konverzujeme a posledným metrom sa odoberáme do spania.

Bielu sobotu dopoludnia sme si vyhradili na Vatikánske múzeá, ale (čo si budeme klamať) hlavne na Sixtínsku kaplnku. Klasicky prekonávame nekonečný rad predbehnutím sa a už sme v komplexe soch, malieb a ľudských tiel motajúcich sa všade navokol. Vidíme toho veľa a má to želaný efekt – nič si z toho nepamatám okrem jedného Salvatora Dalího, s ktorým som sa fotila a Sixtínskej kaplnky, ktorá by mala byť nazvaná skor katedrálou. Michelangela patrične okomentujeme a presúvame sa do rímskych ulíc. Na dohodnutom mieste nás už čaká fratello Imrich, františkánsky brat, ktorého sme tu stretli vďaka našej dotieravosti. Ten nás prevedie Bazilikou sv. Pavla za hradbami, Sv. Jánom v Lateráne a Sv. Krížom z Jeruzalema. O šiestej sa lúčime a presúvame sa na liturgiu opať do Vatikánu. Scénar z predošlého dňa sa opakuje, akurát s tým rozdielom, že stretávame zase iných Slovákov a sedíme na inom miestečku. Po skončení sme už len traja (dievčatá M+V+K) nás opúšťajú, a tak sa vyberáme pešo na ubytovňu. Cestou absolvujeme Piazza del Popolo, Fontánu di Trevi, Španielske schody (s opekačkou croissantov), Quiriniale a posteľ.

Veľkonočná nedeľa začína upršanou liturgiou na námestí sv. Petra, nasleduje Urbi et Orbi a potom ideme (už bez Janyho) skromne vo dvojici za fratellom Imrichom do Santa Maria Maggiore za denného svetla, Sv. Pavla v reťaziach s Michelangelovým rohatým Mojžišom a lúčime sa spoločnou pizzou a cirkevno – politickou rozpravou o mešitách a mučeníctve v našich časoch. Zapíjame megačajom a tešíme sa na ďalší deň.

Veľkonočný pondelok konečne venujeme najvačšiemu kostolu sveta – Bazilike sv. Petra. Hneď odtiaľ sa ženieme na miesto popravy sv. Pavla – tre fontane. Dočkáme sa opať raz skvelého výkladu nielen o smrti sv. Pavla, ale aj o miestnych komunitách trapistov, o stotníkovi Zenónovi a o sťatí 10000 rímskych vojakov a o Jeanovi Varnierovi, ktorému sťaby zarytému protestantovi sa zjavila Panna Mária počas prípravy antimariánskej reči. Vtipálek je to, tá Matka Božia, že?  Posledný bod nášho programu je Pantheon, ktorý už nezastihneme otvorený, preto to substituujeme prehliadkou Berniniho a Borominiho veľdiel na Piazza Navona (fontána a chrám sv.Agnesy v agónii) a kostola Santa Maria sopra Minerva s legendárnym Carravaggiovým Povolaním Matúša. Úplne vyšťavení sa vlečieme cez Forum romanum po ruksaky, dávame záverečnú fotografiu s fratellom Imrichom a s povzdychom opúšťame Rím cestou inakšou, než sme doň vkročili…

Veď predsa – všetky cesty vedú do Ríma